Základné informácie
Zo zemepisu obce...
Dolná Krupá leží približne 10 km severným smerom od okresného a krajského mesta Trnava. Takmer rovnaká vzdialenosť delí obec od najvyššieho vrchu Malých Karpát -Zárub. Leží mimo hlavných cestných ťahov a štátna cesta z Trnavy pokračuje iba do Hornej Krupej, kde sa napája na smer Trstín - Vŕbové. S ostatnými susednými obcami je spojená poľnými cestami. Kataster obce hraničí na severe s Hornou Krupou, na SZ s Horným Dubovým, z východnej strany je Dolné Dubové a Špačince. Na juhu sa susedný špačinský chotár stretá s katastrálnym územím Bohdanoviec, ktoré tvorí približne polovicu západnej hranice nášho chotára. Tá potom pokračuje s bolerázskym chotárom a
s Bíňovcami na SZ. Obec bola súčasťou Bratislavského komitátu, po roku 1267 Bratislavskej župy, od roku 1850 patrí do Trnavského okresu.
Kataster má celkovú rozlohu 2463 hektárov. Pre porovnanie: Pavol Jedlička v roku 1891 uvádzal 4174 jutier, čo je iba o niečo menej - asi 2400 hektárov. Čiže katastrálna výmera sa ostatných najmenej sto rokov takmer nezmenila. Extravilán chotára sa skladá z 1888 ha ornej pôdy, 284 ha lesnej pôdy, 45 ha záhrad, 36 ha vodnej plochy, 16 ha viníc, 15 ha ovocných sadov a 14 ha tvoria lúky a pasienky. Do úplnej výmery katastrálneho územia Dolnej Krupej patrí ešte 165 ha zastavanej a inak využitej plochy intravilánu obce (údaje sú z roku 1991), Náš chotár má mierne pretiahnutý obdížníkový tvar orientovaný SZ smerom.
Stred obce (farský kostol) leží v nadmorskej výške 192 m n. m. Najvyšším miestom je kóta Šarkan, dosahujúca nadmorskú výšku 274 m n. m„ najnižšie hodnoty nadmorskej výšky sú namerané pri vyústení potoka do susedného chotára obce Špačince, menej ako 170 m n. m. Vyše 100 m prevýšenie dáva chotáru charakter mierne zvlnenej pahorkatiny. Kataster môžeme považovať za úplne najnižší celok. Leží na rozhraní Podmalokarpatskej pahorkatiny a Trnavskej tabule. Odborníci nazývajú takéto územia geomorfologickými podcelkami, celkami, oblasťami, subprovinciami, provinciami a sústavami. Sústava stojí nad všetkými oblasťami. Naša sa nazýva Alpínsko-himalájska. Nižšie podcelky, ktoré tvoria náš chotár, sú vždy súčasťou vyšších celkov, a tak môžeme vytvoriť prehľadnú skladačku od Trnavskej a Podunajskej pahorkatiny, cez Podunajskú nížinu až po Malú Dunajskú kotlinu, resp. Západopanónsku a Panónsku panvu, zaberajúcu
veľkú strednej časť Európy. Spomínaná panva, ktorou preteká veľrieka Dunaj, bola v mladších treťohorách morským dnom, preto sa v chotári dajú nájsť skameneliny morských živočíchov spred miliónov rokov. More postupne ustúpilo a činnosťou riek i vetrov sa tu usadzovali pieskovce, vápence, íly, štrky alebo piesky, ktoré boli neskôr prekryté sprašami. Na niekoľkých miestach sa až do konca 20. rokov minulého storočia tažila tehliarska hlina a do polovice 20. storočia štrk. Ťažba týchto surovín podnietila aj vznik miestnych pomenovaní „Banka" a „Hliníky". Dolnokrupský chotár patrí do trnavskej pahorkatiny so zaoblenými chrbtami, miernymi svahmi, nehlbokými dolinami a širokými chrbtami. Typickú nížinnú pahorkatinu predstavuje nenápadne zvrásnená severozápadná časť katastra, mierne sa dvíhajúca k úpätiu Malých Karpát ležiacich asi 6 kilometrov SZ smerom. Charakter trnavskej tabule svojím reliéfom viac pripomína juhovýchodná časť chotára orientovaná k obciam Bohdanovce a Špačince. Samotná obec sa rozprestiera v údolí Krupského potoka (predtým nazývaného aj Krupica). Naším potokom preteká dlhodobo najmenej vody v letných mesiacoch, najmä v auguste a najrozvodnenejší býva (okrem obdobia búrok) v mesiacoch február a marec pri topení snehu v Karpatoch. Bol v ňom nameraný prietok od 0,115 do 0674 m3 za sekundu.
Potok pramení pod Cerovou horou v Malých Karpatoch a po takmer 32 km sa pri Zavare vlieva do riečky Dolná Blava vtekajúcej potom do Dudváhu, ktorý sa
vlieva do Malého Dunaja, ten do Váhu a Váh do Dunaja. Menší prameň (kanál) vyviera smerom k Bíňovciam a podľa charakteru počasia niekoľko mesiacov v roku máva vodu aj potôčik tečúci Sedielcom smerom k Dolnému háju.
Z prírodopisu obce...
Najrozšírenejším typom pôdy v katastri obce je hnedozem a černozemná hnedozem. Tie poskytovali už po tisícročia obživu tunajším ľuďom. Obec patrí do mierne vlhkej oblasti, kde býva vyše 50 letných dní s teplotou nad 25 °C vyše 50. Najteplejším mesiacom (1971 -1991) je júl (19,2 °C), naopak najchladnejšie býva v januári, kedy teplota dosahuje v priemere iba -1,4 °C. V čase vegetačného obdobia (IV - IX) býva teplota 15,7 °C a celková ročná priemerná teplota dosahuje 9,4 °C. Najviac zrážok býva zaznamenaných v júni - 65 mm, v máji asi 58 mm. Najchudobnejším na dážď je dlhodobo marec. Ročný úhrn zrážok predstavuje asi 530 mm (všetky uvádzané hodnoty boli namerané v najbližšej meteorologickej stanici v Jaslovských Bohuniciach vzdialenej asi 6 km od Dolnej Krupej). Prevládajú tu severozápadné vetry - to sú tie, ktoré vejú od Malých Karpát. Na sprašových hlinách sú rozšírené najmä dubovo-hrabové lesy. Najviac sú zastúpené rôzne druhy dubov, javorov, brestov, líp a jaseňov, častý je hrab, pri potokoch a prameňoch jelša, vŕba, lieska. Z krovín prevláda zob, trnka, kalina, baza, hloh a i. Najširšie zastúpenie nachádzame pri bylinách. Osobitným vegetačným územím je kaštieľsky park a jeho blízke okolie, kde boli stromy vysádzané umelo s jasným zámerom vytvoriť pôsobivý prírodno-krajinársky celok. Jeho pýchou je chránený strom sekvojovec mamutí s obvodom kmeňa vo výške 1,3 m - 473 cm. V roku 1994 bol odborníkmi vyhlásený za najkrajší strom okresu Trnava. Chotár bol ešte v stredoveku z veľkej časti odlesnený a využívaný ako lúky a pasienky. Na okolité pomery rozsiahle lesné porasty a remízy sú domovom lovnej zvere - najmä srnca hôrneho, zajaca poľného a bažanta obyčajného. Zo živočíšnych druhov prevažujú vtáky - typické je spevavé vtáctvo: sýkorky, ďateľ veľký, drozdy, stehlík obyčajný. Z ďalších operencov má zastúpenie jarabica a prepelica poľná, z dravcov jastrab veľký, sokol sťahovavý a sokol myšiar. V ostatných desaťročiach na rybníkoch početne hniezdi vodné vtáctvo: labuť veľká, volavka popolavo, potápka, menej často bocian biely, mnoho druhov kačíc a príbuzných druhov, lyska čierna, sliepočka vodná... Z mäsožravých cicavcov brázdia chotár líška obyčajná,
kuna hôrna, lasice a tchor obyčajný. Skupiny bylinožravcov, hmyzožravcov a škodcov reprezentujú veverica, krt obyčajný, jež východoeurópsky, myš domová, potkany, škrečok a syseľ obyčajný. Môžeme sa pochváliť aj kolóniou netopierov prežívajúcich v umelej jaskyni v parku. Z plazov je zaznamenaný iba výskyt jašterice obyčajnej, užovky obyčajnej a slepúcha lámavého. Faunu dotvárajú pre toto pásmo typické motýle, roháče, mravce, lienky, bystrušky, svrčky atď. Dvory domov zase oživujú lastovičky, belorítky, vrabce a domáce zvieratá.
Sub-menu: